Súkromné centrum voľného času Relaxáčik

Plný elánu sme ráno o deviatej vyrazili po modrej značke od malej železničnej stanici MESTO BB na Vartovku. Okrem veselého rozprávania, príjemného zátišia urpínskych stromov sme počítali modré turistické značky, o význame ktorých sme sa dozvedeli z rozprávania vedúcej. Kto najpresnejšie určí počet značiek až po cieľ - Hviezdáreň na Vartovke - bude odmenený. ...56,...,65,.. ach, zrazu sme zastali v nadmorskej výške 520 m. Urpínska výhliadka na Banskú Bystricu, kde vidno rozlohu od Huštáku po Kremničku a od Hrona na Kordíky ako i na okolité nizkotatranské kopce. Júj, ale je to nebezpečné. Po troche adrenalínu a dostatočne spotenom tričku od výstupu pokračujeme ďalej do ešte strmejšieho stúpania pred cieľom. Po hodinke a pol /vrátane výhliadky/ sme dorazili do cieľa, kde nás privítala p. astronómka p. Zimnikovalová, ktorá nás  milo privítala po výstupe do nadmorskej výšky 586 m,  nám porozprávala o hvezdárni, o jej postupnom raste, ale i o živote a práci astronómov. Zaujímalo nás prečo má hvezdáreň dve kopule, ako to v nich funguje, čo sa tam robí a pozoruje. Naše zvedavé otázky našli odpovede v jednej z hvezdárenských kopulý, kde sme s astronómom Marekom vstúpili a pozorovali pohyb Slnka, jeho energetickej sily a význame. Zaujal nás aj ďalekohľad, otáčenie i otváranie kopule ako i to, že astronómovia svoju prácu robia zo záujmu a nie pre peniaze. Vykročili sme na výhliadkovú časť hvezdárskej veže odkiaľ sa nám naskytol preúžasný výhľad na okolitú širokoďalekú krajinu nášho Slovenska. Krásou, poznatkami a nadšením sme sa presunuli do hvezdárskej posluchárne na zaujímavý dokument o bájnom mýtickom názvosloví najznámejších súhvezdí. Tak ako má vrch svoj výstup, tak má aj zostup po desiatovom oddychu sme sa druhou tzv. alpínskou trasou pobrali dole do "údolia" Bystrice. Táto trasa bolo síce o hodne-hodne kratšia, no o to nebezpečnejšia na zostup, no zvádli sme to a po takmer 1/2 hodinke sme uzreli Viestovu ulicu. A hurá na obed. Po fantastickom obede sme sa slnečnými ulicami Bystrice vrátili do nášho Relaxáčiku. To bol, ale turistický zaberák. Rodičia sa potešili ako unavene kráčame domov. Na druhý deň vo štvrtok nám hneď zrána naše pozorované Slniečko prezrádzalo, že náš výber ísť sa dnes kúpať na Sliač bol výborný nápad. Čiapka, plavky, uterák, pitie, opalovací krém, desiata a obrovská chuť vyblázniť sa vo vode nás hnala vpred. Po menšom čakaní na neprichádzajúci vlak, sme sa predsa len dočkali. Po krátkej a zábavnej ceste vlakom sme dorazili do utešeného kupeľného mestečka Sliač, ktoré ukrýva niekoľko liečivých prameňov, množstvo listnatých alejí a kľudných zátiší. Po 20 minútovke kopcom sme prišli ku bráne temálneho kúpaliska Sliač a hor sa do vody.Šantenie v liečivej vode nám preliečovalo nielen telo, ale hlavne našu detskú hravosť, bláznivosť a bezstarostnosť. Po troch hodiných slnečného a vodného kúpeľu sme sa tešili na obed v kúpeľom dome Palace. Po výbornom obede ostali po nás len prázdne taniere. Cestu na stanicu sme si spríjemnili sliačanským kúpeľným parčíkom a tromi liečivými pramenmi. Slnkom a vodou vykúpaní sme šťastne dorazili domov, s rúškom tajomstva zo zajtrajšieho posledného dňa, ktorý strávime v Planetáriu v Žiari nad Hronom. Krásny zvyšok dňa. No a zajtrá opäť sa ozveme ako sme sfinišovali.